18.11.2016 14:32


Jedlo je zadarmo, stačí si ho vytiahnuť z kontajnera

Autor: Lenka Haniková | Kurz: Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Jedlom plytvajú denne domácnosti, reštaurácie, supermarkety aj jedálne. V kontajneroch za supermarketmi končí ovocie či zelenina, ktoré nevyhovujú estetickou normou, potraviny s deformovaným obalom či nepresne a nedostatočne označené výrobky. „Škaredé“ banány, jablká či paradajky by sa na pultoch v supermarketoch objavovať nemali. Vo svete sa však začína prebúdzať myšlienka takzvaného dumpster divingu, teda „potápania v kontajneroch“. Ako to vyzerá s vyberaním jedla z kontajnerov v Česku?

Brno - Sú mladí, otvorení novým veciam a nehanbia sa. Prevažne sú to študenti, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli, že budú praktizovať dumpster diving alebo freeganizmus. Ide o životný štýl, protest proti konzumnej spoločnosti alebo jednoducho aktivitu z núdze. Môže sa zdať, že títo ľudia sú voľnomyšlienkári s utopickými myšlienkami, v súčasnosti sa však čoraz viac začína rozprávať o nadmernom plytvaní potravinami ako o skutočnom probléme. Dumpstrovaniu sa totiž venujú aj dospelí ľudia. Je to úplne jednoduché. Prídete ku kontajneru za supermarketom a pohrabete sa v ňom. Pri troche šťastia nájdete zeleninu, ovocie, sladkosti a rôzne druhy polotovarov. Tovar je vo výbornej forme, nepoškodený, takmer čerstvý. Týka sa to potravín nevyhovujúcich kvôli estetickým normám, s deformovaným obalom či nepresne a nedostatočne označených výrobkov. Z jedla z kontajneru za supermarketom si môžete navariť aj večeru. Nič vás to nestojí, neotrávite sa, len sa musíte trochu pohrabať. Pre niektorých možno trochu nepraktické, pre iných pocit hanby. Čo s tým, ak ma pri tom niekto uvidí?

 

Fenomén dumpster divingu alebo „potápania v kontajneroch“ je otázkou predovšetkým morálnou ale aj existenčnou. Pri konzumnom spôsobe živote, do ktorého sme už vžití natoľko, že ho už berieme ako samozrejmosť, vzniká základná dilema. Je naozaj potrebné vyrábať a predávať toľko tovaru v obchodoch a čo s tým, ktorý sa nepredá a jeho záruka vyprší? Postupne si myšlienku riešenia problému s plytvaním potravinami osvojujú ľudia v Brne. Na jej hlavnom základe vzniká komunita mladých pracujúcich ľudí či študentov. V súvislosti so stále kontroverznou otázkou, či je vyberanie neskonzumovaného, nevyhovujúceho či nepredaného jedla z kontajnerov protizákonne, uvedieme len krstné mená ľudí, ktorí otvorene hovorili o tejto činnosti. Rozprávali o problémoch morálnych, ekologických ale predovšetkým o praktickej stránke celého fenoménu dumpster divingu.

Karolína, Miroslava a Peter sa dumpstrovaniu venujú takmer dva roky. Podľa nich je činnosť pre mladých ľudí v Brne, ktorí sú oboznámení s food- wastingom v poslednej dobe zaujímavý koníček. „Dumpster diving problém s plytvaním potravinami nerieši. Človek má však možnosť vyskúšať si, ako to všetko naozaj vyzerá v praxi. Keď jednoducho vidíš kontajner plný použiteľnej zeleniny, ovocia, pečiva, tak je veľmi zaujímavé zobrať tento kvázi odpad a premeniť ho na jedlo len tým, že sa vyberieš k obchodu s rukavicami. Rozdiel je len v tom, že nejdeš predným vchodom ale zozadu,“ vysvetľuje Peter. Zároveň sa v Brne vytvára komunita ľudí, ktorí  „odpadové jedlo“ tepelne spracujú a ponúkajú ho v uliciach Brna bezdomovcom, ľuďom v núdzi či komukoľvek, kto má chuť sa najesť. „Toto jedlo by sa skutočne malo dostať ku bezdomovcom a ľuďom, ktorí ho majú málo alebo si jedlo nemôžu dovoliť. Problém však je, že bezdomovec si zoberie z kontajnera za supermarketom pekné čerstvé jablká či paradajku, nemôže si však zobrať napríklad karfiol. Nemá si ho kde tepelne upraviť. V tomto vidím trhlinu v celom dumpstrení,“ premýšľa Karolína.

Riešení s nadmerným plytvaním potravinami by bolo podľa nich viacero. „Vyrábať menej, len toľko, koľko je potrebné. Zároveň je dôležitá podpora lokálnych predajcov,“ myslí si Miroslava. Karolína dodáva, že možnosťou je aj nakupovanie na trhu alebo vlastné pestovanie ovocia či zeleniny. „V Brne je na Zelným trhu množstvo ľudí takmer do štvrtej večera. Dá sa tam zohnať kvalitná zelenina, bylinky aj kvety,“ uvažuje.

Hlavná myšlienka dumpstrovania stojí na tom, že jedlo človek získa zadarmo. „Keď prídem ku kontajneru za supermarketom a nájdem v ňom vyhodené jedlo, som šťastná. Mám jedlo zadarmo. Problém však je, že to jedlo je tam práve kvôli tomu, že sa vyhadzuje vo veľkom množstve. Ja sa teda teším z plyvania jedlom. Preplnené kontajnery sú symbolom konzumu. Môžem sa oháňať tým, že jedlom sa plytvá ale keď nájdem avokádo v kontajneri, tak som šťastná. Profitujem teda na celom systéme. Väčšina ľudí, ktorí dumpstrujú, sú teda proti konzumu ale zároveň na ňom profitujú. Jednoducho keby všetci šetrili, tak sa dumpstrovať nedá,“ premýšľa Miroslava.

Jeden z diskontov v Českej republike začal od augusta tohto roka predávať konzumovateľné potraviny, ktoré nespĺňajú estetickú normu. Ľudia si ich môžu kúpiť za nižšie ceny. Reťazec chce upozorniť na plytvanie s potravinami a pomôcť hospodárom predať úrodu, ktorá nespĺňa vizuálne štandardy. Použiteľné jedlo ľudia mohli v Brne v minulosti nájsť v kontajneroch za Albertom na Grohovej ulici či na Slatinách. „K dumpstrovaniu som sa dostala cez známych, ktorí to skúšali na ceste po Európe, napríklad vo Francúzsku. Po príchode do Brna začali domov prichádzať s debničkami pečiva či tekvíc a všetko bolo takmer v čerstvom stave. Ku kontajnerom sme chodili večer, stále som tam stretla pár ľudí a všetci sme sa s jedlom rozdelili. Chladničku som mala takmer každý večer naplnenú jedlom, ktoré sa v ten deň v obchode nepredalo. Kontajneri sú pri vchode, skadiaľ chodia zamestnanci. Oni to však majú zakázané rozdať ľuďom. Držia to v kontajneroch, pokiaľ osobne neprídu smetiari a jedlo neodvezú na smetisko,“ opisuje Karolína.

 

Miroslava však rieši aj ekonomické dôsledky celej činnosti. „Touto činnosťou neprispievaš k ekonomickému rastu, pretože konzum je založený práve na tom- čim viac nakupuješ a spotrebúvaš, tým je to pre výrobcov a dodávateľov prosperujúcejšie,“ hovorí. Rieši predovšetkým otázku, načo je potrebné ísť reálne do supermarketu, keď je za ním vyhodených veľa vecí, ktoré sa dajú spotrebovať, ale zákony to zatiaľ nedovoľujú. „Súčasťou tejto činnosti je teda aj nepriamy bojkot supermarketov. Prispievaš k ich strate,“ dodáva.

Takmer prirodzenou reakciou na ľudí, ktorí sa hrabú v kontajneroch, je myšlienka, že ide hlavne o bezdomovcov či ľudí v núdzi. Dumpstrovanie pre verejnosť určite nepatrí medzi najprirodzenejšie činnosti. Myšlienka vyberania jedla z kontajnera namiesto návštevy supermarketu vyzerá stále príliš abstraktne a v neposlednom rade nepochopiteľne. „V kontajneri sa hrabem aj cez deň, je mi to trochu nepríjemné, radšej by som bola, keby ma nikto nevidel. Nerobím však nič zlé, za čo by som sa mala hanbiť. Len to jedlo jednoducho nenechám zhniť ale skonzumujem ho. Stalo sa mi, že keď ma videl nejaký starší človek, ako sa hrabem v kontajneri, chcel mi dať peniaze so slovami, nech si niečo kúpim. Lenže ja nedumpstrim kvôli tomu, že nemám peniaze. Načo to jedlo budem kupovať, keď ho také isté nájdem v tých kontajneroch? Nevymýšľam, jednoducho zoberiem to jedlo. Nerobím z toho žiadnu filozofiu,“ premýšľa Karolína.

Zároveň je dumpstrenie činnosť aj koníček. Ľudia, ktorí sa mu venujú, sú súčasťou určitej komunity, ktorá sa vytvára aj v Brne. „Sú ľudia, ktorých stretávam len pri tejto činnosti. Všetko sú to normálni slušní ľudia, väčšinou študenti. Majú len trošku odlišné názory na spoločnosť, v ktorej žijeme. Myslím si, že naozaj nerobíme nič zlé,“ dodáva Karolína. Mladí ľudia myšlienku dumpstrenia podporujú z rôznych dôvodov- ušetria ale hlavne recyklujú jedlo. „Počas dumpstrenia som sa však stretla aj so staršou paňou. V prípade starších ľudí zohráva rolu pri hrabaní v kontajneri hlavne ostych. Tí to robia skôr z praktického dôvodu- jedlo v obchodoch je drahé a oni majú nízke dôchodky,“ premýšľa Karolína.

Je však stále ťažké stotožniť spoločnosť s myšlienkou, že s jedlom sa dá narábať aj inak. Kvôli vysokým nárokom obchodných reťazcov sa vyraďuje na začiatku potravinového reťazca až dvadsať percent všetkej produkcie. Na skládkach skončí ročne niekoľko tisíc kíl neskonzumovaného jedla. „Ak  by som robil prednášku o plytvaní s jedlom pre záujemcov, tak by som ich po teoretickom úvode zobral večer dumpstriť. Treba to jednoducho zažiť. Človeku to dá ten správny pocit a pochopenie úplne iného rozmeru,“ myslí si Peter. „Nejde o to, že sa hrabeme v kontajneroch a robíme zo seba bezdomovcov. Jednoducho neprispievame k plytvaniu potravinami,“ dodáva Karolína.

 

Myšlienka riešenia problému s plytvaním potravín sa vo svete stáva čoraz aktuálnejšou. Vo Francúzsku vo februári tohto roka schválili zákon, ktorý supermarketom zakazuje vyhadzovať a odvážať na skládky nepredaný tovar. Zákon prikazuje supermarketom jedlo darovať charitám či ľuďom v núdzi. V Taliansku tento zákon schválili pred pár týždňami. Supermarkety sú na jeho základe rovnako povinné darovať nepredané potraviny charite. Zákon mení aj bezpečnostné pravidlá užívania potravín aby mohli podniky darovať aj jedlo, ktorému vypršala záručná lehota. Za čias britského predsedu vlády Davida Camerona bola otázka plytvania potravín veľmi aktuálna aj v Británii. Verejnosť tlačí na politikov aj v iných častiach sveta. Dáni majú možnosť nakupovať „škaredé“ ovocie či zeleninu za zvýhodnené ceny v kodaňskom supermarkete WeFood.

Fotogalerie



">

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.