23.05.2016 15:46


Na Slovensku ani v Česku nemajú autisti kde dožiť

Autor: Pavlína Chalupková | Kurz: Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Rodičia, ktorí majú nejakým spôsobom postihnuté dieťa, musia riešiť problémy, ktoré mnohým ďalším rodinám nezídu na um. Problémom je najmä otázka, ako a kde ich deti budú žiť, keď oni samotní zomrú. V Česku i na Slovensku ubytovania pre postihnuté osoby v podstate neexistujú alebo je veľmi problematické sa k nim dostať. Aké možnosti ponúka pre autistku Elu Írsko?

Portlaoise, Brno - Spočiatku bola Ela dieťaťom ako každé iné v jej okolí. Po dvoch rokoch jej rodičia začali pozorovať, že sa chová veľmi nezvyčajne. „Odrazu sa jej i nám od základu zmenil život. Najprv prestala rozprávať a zdalo sa nám, že nás nepočuje,“ spomína mama Petra Halenkovičová na prvotné okamihy. S manželom Tomášom Halenkovičom sa pred viac ako jedenástimi rokmi presťahovali zo Slovenska do Írska, kde vychovávajú svoje tri dcéry – Teréziu, Elu a Thaliu. „Trvalo rok a pol, kým nám konečne povedali diagnózu – autizmus,“ opisuje situáciu manžel.

Ela dokáže obrázkami vyjadriť, čo potrebuje. Foto: Petra Halenkovičová

Viacerí si pod osobou s autizmom väčšinou predstavia buď skrytého génia alebo mentálne postihnutého človeka, ktorý nie je schopný samostatne existovať. „Je viacero spôsobov, ako k autistom pristupovať. Často sa stáva, že sa dbá na konkrétne z nich a vytráca sa fakt, že aj oni sú ľudia. Snažím sa k nim preto pristupovať individuálne podľa ich potrieb, ktoré sú rozdielne,“ uvádza vychovávateľka Eliška Tokošová, ktorá s autistami pracuje v slovenskom meste Skalica. Podľa odborníkov z bratislavského autistického centra Andreas sa diagnóza prejavuje u každého človeka špecifickým spôsobom. Petra tvrdí, že jej dcéra je výnimočná v pamätaní si. To im však niekedy spôsobuje problémy. „Na poličke má uložených asi štyristo figúrok z Kinder vajíčok. Keď sa jej jedna stratí, okamžite vie, ktorá chýba a my ju jednoducho musíme nájsť,“ opisuje Tomáš.

Ela rada počíta a jazdí na koňoch. Podobné aktivity môže robiť vďaka škole, ktorá sa špecializuje výhradne na autistov. „V skupine nikdy nie sú viac než štyri deti, aby sme sa každému mohli viac venovať. Ela sa zameriava na matematiku a angličtinu. Keďže ju neučím ešte ani rok, je ťažké hovoriť o nejakom pokroku,“ vyjadruje sa Elina učiteľka Marie Mulligan z Portlaoise Educate Together National School (PETNS) v Írsku. „Nevieme si ani predstaviť, ako by sme s Elou žili na Slovensku,“ konštatuje Petra.

Situácia na Slovensku je problematická. „Ideálne by bolo, keby tu fungovali zariadenia, kde by autisti mohli dožiť. To je u nás absolútnou utópiou. Rodič postihnutého dostáva okolo 220 eur na mesiac, a to je smiešna suma,“ uvádza zástupkyňa žilinského autistického centra Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom (SPOSA) Zuzana Beňová. Obdobné problémy riešia aj predstavitelia českých zariadení. „V behu na tejto dlhej trati je Česko naozaj len na začiatku. Rodičia postihnutých sa denne pýtajú, čo vlastne budú ich deti robiť, keď už tu oni nebudú,“ vyjadruje sa riaditeľ juhomoravskej Asociácie pomáhajúcej ľuďom s autizmom (APLA-JM) Tomáš Dostál. Jednou z možností by bolo, ak by autisti, ktorí by toho boli schopní, mohli žiť v dotovaných bytoch, kam by opatrovateľky z (napríklad) APLA-JM dochádzali za nimi. To je však finančne veľmi nákladné.

Najprv boli Petra s Tomášom zmätení a nešťastní. Postupne sa však s dcérou naučili komunikovať pomocou obrázkov a dnes na ňu nedajú dopustiť. Aj keď to nebolo vždy jednoduché. „Ela nás veľa naučila. Dokáže sa radovať z maličkostí a to nás veľmi obohacuje. Je to naše slnko,“ hodnotí s úsmevom Petra.

Klíčová slova: autizmus, Írsko, Slovensko, Česko

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.