07.04.2017 09:51


Pod Zelným trhom sa rozprestierajú viac ako pol kilometra dlhé pivnice

Autor: Petra Nagyová | Kurz: Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Hlboké podzemné labyrinty oslavujú v apríli šesť rokov od otvorenia. Zelný trh je jedno z najzachovanejších brnianskych námestí vôbec. Vďaka novodobým výskumom sa objavili poprepájané pivnice, kde si ľudia od stredoveku uskladňovali v chlade jedlo, skrývali sa či uchovávali pivo a víno v sudoch. Počas exkurzie sú návštevníci šesť až osem metrov pod povrchom trhu.

Brno - Zelný trh sa odjakživa spája s obchodom a lokálnymi predajcami. V podzemí, niekoľko metrov pod jedným z brnianskych trhov, sa nachádzajú šesťsto metrov dlhé pivnice vtedajších obchodníkov, mučiareň či chemické dielne. „Ľudia medzi sebou v každom ohľade súperili. Aj keď sa predajcovi darilo a chcel si svoju pivnicu zväčšiť, dokopal sa len k susedovi. Navzájom by si potraviny kradli," vysvetlila sprievodkyňa Labyrintu pod Zelným trhom Eva Šustková. Dôkaz toho sú tieto výklenky. 

V podzemí sa dá prejsť cez výklenky, ak sa sused prekopal do vedľajšej miestnosti.

Do podzemia vedie viac ako 150 schodov. Ľudia si takto hlboko ukladali potraviny, aby tým predišli k skaze. Nízku teplotu udržiavali pomocou ľadu, dnes je v podzemí okolo dvanásť stupňov.

Ukážka, ako v minulosti ľudia svoje jedlo skladovali.

V miestnostiach sa často vyskytovali hlodavce, ktoré jedlo požierali. Aby tomu ľudia predišli, museli používať pasce na myši a jedlo sa snažili vešať čo najviac do výšky.

Častým problémom boli rôzne hlodavce, najmä potkany. Ľudia preto používali pasce na myši a jedlo vešali.  

Majitelia pivníc mali v laboratóriach kanárikov, využívali ich aj dolníci. Pomocou neho zisťovali prítomnosť metánu v ovzduší. Ak kanárik začal škriekať, vedeli, že sú v nebezpečenstve," povedala Šustková. 

Často boli v pivniciach kanáriky, ktoré v prípade nebezpečenstva začali škriekať. Vďaka tomu ľudia vedeli, že musia odísť.

Medzi expozíciami sa dajú vidieť aj takéto špeciálne nožničky, volajú sa kratiknoty. Predtým ako boli vynájdené svietniky, v pivniciach na zapálenie používali palice namáčané v oleji. Horieť vydržali dvadsať minút. Boli však veľmi nepraktické, pretože im svietili do očí a rýchlo sa krátili, čo mohlo spôsobiť zapálenie fúzov alebo príbytku. 

Ukážka tzv. kratiknotov, ktoré slúžili na skracovanie horiacich knotov na sviečkach.

Mučiareň je pre návštevníkov výnimočná tým, že si každý môže nástroje v nej vyskúšať. Medzi najčastejšie formy mučenia patrilo pripútanie k pranieru, drtenie prstov, masky hanby, klietka bláznov a ostnatá stolička. V klietke priamo na Zelnom trhu väčšinou skončili mentálne postihnutí ľudia, ktorí nerozumeli, prečo sú tam. „Na stoličky posadili ženu, o ktorej si mysleli, že je čarodejnica. Ak sa zranila priveľmi, nechali ju ísť. Naopak, ak mala menšie rany, upálili ju,“ objasnila Šustková. 

Obvinení ľudia museli za trest ísť do tejto klietky, kde strávili niekoľko dní. Kľačali tam, nemali jedlo a ani základné hygienické zariadenie.

Často k odsúdeným ľuďom patrili nepoctivé ženy, ale aj predajcovia zo Zelného trhu. Vo vyhláške z roku 1244 je napísané, že ak jedlo, najčastejšie chlieb alebo mäso, je vlhké a nepožívateľné, okamžite nasleduje trest zbavenia sa tovaru. Pekárov však občas vyhnali za mesto, kde ako žobráci umreli.

Ženám dávali tabuľky aj s takýmto označením.

Stredoveké hostince mali prísny zákaz byť otvorené po zotmení. „Krčmári to porušovali, aby niečo zarobili. Zákazníkov chodievali odprevadiť domov. Aj tuto ľudí posudzovali. Ak bol človek bohatý, dostal husté pivo. Chudobní ľudia pili riedke, také ako máme teraz,“ povedala Šustková. V tej dobe však záujem vychádzať v noci von z domu nebol veľký. „Nebolo to počestné,“ dopĺňa.

 Originálne recepty vyvesené na stene krčmy. Pochádzajú zo 16. až 17. storočia.

 

Tento apríl oslavuje Labyrint pod Zelným trhom šieste výročie od otvorenia. Prehliadky sú každý utorok až nedeľu v hodinových intervaloch. Od júna počas letnej sezóny budú každých tridsať minút. Vstupné je 120 korún, študenti, seniori či zdravotne ťažko postihnutí platia o polovicu menej. „Najviac návštevníkov máme v júli a auguste. Labyrint vtedy navštívi asi 4500 navštevníkov za mesiac. Najslabší mesiac je január," uzatvára koordináčna pracovníčka podzemia Zuzana Hladká.

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.