08.05.2016 17:51


Recenzia: Já, Olga Hepnarová v divákoch súcit nevyvolá

Autor: Martina Štefániková | Kurz: Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Olga Hepnarová je posledná popravená žena v bývalom Československu. Hepnarová sa v roku 1973 rozhodla pomstiť spoločnosti za svoj, podľa nej, nepodarený život. Požičaným nákladným autom vyšla na chodník, kde zrazila dvadsať ľudí čakajúcich na zastávke, ôsmych zabila. Minulý rok bola na nemeckom filmovom festivale Berlinale uvedená historická psychologická dráma režisérov Tomáša Weinreba a Petra Kazdu Já, Olga Hepnarová, natočená podľa události v roku 1973.  

Autor: Bontonfilm CZ. Zdroj: Youtube

 

Martina Štefániková. Foto: Hana DrahokoupilováFilm mladých režisérov z Filmovej a televíznej fakulty Akadémie muzických umení v Prahe sa nepokúša vyvolať súcit z hlavnou postavou, naopak snaží sa pochopiť jej motív. Olgu (Michalinu Olszansku) zobrazuje tak, ako ju vnímala spološnosť a ako samotná Hepnarová vnímala ľudí. Dvadsaťdvaročná vrahyňa pred smrťou napísala list, ktorý poslala do niekoľkých novín. Opísala v ňom, okrem samotnej vraždy aj motív, ktorým bola pomsta spološnosti. V liste napísala, že bola obeťou násilia a hračkou spoločnosti.

Dráma je verným zobrazením života v socialistickom Československu, pričom si česko-poľsko-francúzsko-slovenská koprodukcia nenechala újsť ani jediný detail. Vďaka čomu hodnoverne zobrazujú dobu, v ktorej Hepnarová žila. Poľská herečka Michalina Olszanska podala obdivuhodný výkon a divákov presvedčila, že pred sebou vidia skutočnú Hepnarovú. Dlhé zábery na prázdny pohľad herečky vyvolávajú nepríjemný pocit, plný očakávania.

Weinreb s Kazdou vo filme neponúkajú konkrétnu odpoveď na otázku, čo motivovalo mladú ženu k vražde ôsmych ľudí. Miesto toho je zobrazených viacero dôvodov, ktoré mohli Olgu priviezť k osamelosti a k izolácii. Jej mama (Klára Melíšková) je lekárka s chladnou a uzavretou povahou. S dcérou nemala dobrý vzťah čo mohlo viesť k citovému uzavretiu sa hlavnej postavy. Témou je aj Hepnarovej homosexualita, ktorá bola v tej dobe tabuizovanou témou. Sexuálna orientácia mohla vyvolať Olgine odmietnutie spoločnosťou. Dominantnejšou témou je aj pocit osamelosti, ktorý pomaly odhaluje zlo ukryté v jej vnútri. Čím viac bola Hepnarová nepochopená a ignorovaná okolím, tým krutejšie sa chcela pomstiť. Olga vo svojom liste pre noviny opisuje, svojho otca ako násilníka. Vo filme sa nedozvedáme, kto je Olgin otec a či ide o výplod jej fantázie a otca nikdy nevidela, alebo ju skutočne týral.

Olga v istom momente pochopí, že je podľa vlastných slov psychopat a poprosí lekára o hospitalizáciu na psychiatrickej liečebni. Ten ju odmietne a Hepnarová sa ďalej snaží vysporiadať s odmietaním sama.  Pred popravou sa u nej začali naplno prejavoať psychické problémy. Hovorila o sebe, ako o cudzej osobe a na vraždu si nespomínala.  Divák tu získáva dojem, že Hepnarová miesto do väzenia naozaj patrí na psychiatrickú liečebňu, Hepnarová je však v roku 1975 popravená obesením. Autori Hepnarovej čin neospravedlňujú, ani sa nesnažia vyvolať v divákovi súcit. Posolstvom by mohlo byť, že so zlom môžeme bojovať, len ak ho pochopíme. Práve chýbajúce konkrétne vysvetlenie a označenie vinníka, kvôli ktorému sa Olga nevedela zaradiť medzi ostatných nehávajú divákovi priestor na svoju vlastnú interpretáciu. Dohnala Hepnarovú k činu matka, otec, spolužiaci, kolegovia alebo sexuálna orientácia?

Klíčová slova: Ja, Olga Hepnarová

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.