04.05.2016 16:20


Umelci sa musia vysťahovať z industriálnych ateliérov. Bratislava už nebude Bratislavou

Autor: Zuzana Dzurdzíková | Kurz: Stisk | Kategorie: Zpravodajství

Cvernovka, jedinečná pozostalosť industriálnej doby v Bratislave, sídlo umelcov a kreatívcov, kúpila spoločnosť YIT, ktorá tam plánuje vytvoriť novú obytnú zónu a administratívne priestory. Umelci sa musia vysťahovať do konca júna, v nedeľu bola posledná šanca si budovu obzrieť pre verejnosť.

Ateliér Zuza. Foto: Zuzana Dzurdzíková

Bratislava – Cvernovka je industriálna budova v Bratislave, bývalá továreň na výrobu nití, ktorá pre svoju jedinečnú atmosféru prilákala desiatky umelcov, aby si v poslednej existujúcej budove komplexu mohli spraviť ateliér pre svoje potreby. Systém umelcov v jednej budove vznikol zdola, bez zásahu úradov alebo eurofondov, ktoré by ich podporili. Avšak do júna sa musia vysťahovať a Cvernovka tak príde o svojich umelcov a namiesto toho tam budú kancelárske priestory.

Výhľad z budovy Pradiarne. Foto: Zuzana DzurdzíkováV nedeľu v Cvernovke si uctili pamiatku budovy dňom otvorených dverí, počas ktorého sa ľudia mohli pozrieť do ateliérov, porozprávať sa s umelcami a vypočuť si prednášku o histórii budovy, alebo diskusiu o umeleckom priemysle na Slovensku moderovanú Michalom Havranom. Prvý máj bol tak posledným dňom kedy sa mohla verejnosť pokochať umením v budove Pradiarne. „Na príklade Cvernovky vidíme, že na Slovensku spolupráca s úradmi nefunguje,“ povedal prozaik Michal Havran v diskusii. V Európe existuje veľa brownfieldov (industriálne priestory využívané pre komerčné účely,pozn. red.), čo sú príklady, že takéto projekty majú zmysel. Spinnerei v Lipsku, Tabačka v Košiciach, Malá Amerika v Brne, alebo Kaapelitehdas v Helsinkách.

„Otázka verejného priestoru je vyjadrenie závažných problémov, aké Slovensko má, pred 89. to bolo niečoLanovka, ktorú vytvorili v Cvernovke. Foto: Zuzana Dzurdzíková nebezpečné, čo kontroluje štát a nedá sa tam prejaviť. Glorifikovali sme súkromné vlastníctvo na úkor verejného,“ povedala členka nadácie Cvernovka Zora Jaurová. Dôležitá otázka prečo nezasiahol úrad a neodkúpil Cvernovku do štátneho vlastníctva sa pokúsila zodpovedať Denisa Zlatá z ministerstva kultúry. „Nie je možné z nášho programu kupovať budovy, ale toto je skôr otázka na mojich kolegov,“ povedala Zlatá. Nadácii Cvernovka bol aj poskytnutý dočasný náhradný priestor, Hurbanove Kasárne v Bratislave. Avšak pre celý počet umelcov je priestor nedostačujúci.

„Stretlo sa tu veľké množstvo ľudí a tým je Cvernovka jedinečná, od tvorcov aplikácií až po zvárača lanoviek. Ak by tu vznikol raketoplán tak tu aj dá vymyslieť preň softvér. My však potrebujeme tento raketoplán aj zvárať,“ vysvetlil metaforicky nedostačujúci priestor kasární zakladateľ nadácie Cvernovka Viliam Csina. Najväčším problémom podľa diskutujúcich je, že neexistuje platený tím ľudí z úradu, ktorý by sa o celú vec staral. „Bratislava nebude Viedňou tak ako sme to počúvali, a nie ani Kodaňou, dokonca už ani Bratislavou. Prajem pekný pohreb,“ zakončil Havran.

Klíčová slova: cvernovka, ateliéry, bratislava, yit

Fotogalerie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.